Preskočiť na obsah

Igor Kluvánek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Igor Kluvánek
slovenský matematik
Narodenie27. január 1931
Košice
Úmrtie24. júl 1993 (62 rokov)
Bratislava
Alma materFakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

Prof. Ing. Igor Kluvánek, CSc. (* 27. január 1931, Košice – † 24. júl 1993, Bratislava) bol slovenský matematik.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudoval vákuovú technológiu na Elektrotechnickej fakulte] Slovenskej vysokej školy technickej, ale už od roku 1952 pôsobil ako asistent Katedry matematiky SVŠT v Bratislave, kde zotrval do roku 1964. Napriek mladému veku sa stal čoskoro jednou z vedúcich postáv matematického diania v Bratislave, a to nielen po stránke vedeckej, ale aj spoločenskej.

Významný je najmä jeho prínos v podobe učebnice Matematika I, II, ktorú napísal spolu s Ladislavom Mišíkom a Markom Švecom. Učebnica znamenala prelom vo vyučovaní matematiky na československých technických vysokých školách a používa sa dodnes.

Bol autorom prvých prác venovaných teórii miery a integrálu na Slovensku a zároveň ústrednou postavou úsilia smerujúceho k aplikačnej matematike. Bol jedným z prvých slovenských matematikov, ktorí získali medzinárodné úspechy. Ako výkonný redaktor Matematicko-fyzikálneho časopisu Slovenskej akadémie vied nasadil vysoké kritériá a spolu so Štefanom Schwarzom sa podieľal na vytvorení kvalitného matematického časopisu na Slovensku.

Svoje organizátorské a koncepčné schopnosti uplatnil na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Čoskoro sa stal spolutvorcom modernej koncepcie výuky matematikov a priťahoval tak do Košíc ďalších nadaných matematikov a osobnosti z iných vedných odborov.

Pedagogická činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Zásadnú úlohu v jeho živote i kariére hralo aj pedagogické pôsobenie, ktoré bolo v neustálej interakcii s aktivitou vedeckou a odbornou. Možno ho rozdeliť na 4 etapy. Prvú tvorí pôsobenie na Slovenskej vysokej škole technickej v rokoch 19521964, kde externe prednášal ešte aj v školskom orku 1964/65. Tu spoluvytváral koncepciu kodifikovanú neskôr v už spomínanej učebnici Matematika I a II. Zároveň založil a viedol seminár z teórie informácie, ktorého pendantom bola potom na Elektrotechnickej fakulte SVŠT ním zavedená prednáška z teórie informácie. Táto Kluvánkom koncipovaná prednáška prežila aj jeho odchod z Bratislavy. Podobnú úlohu zohral v seminári z funkcionálnej analýzy, keď potom tento predmet zaviedol na vtedajšej Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Takisto zaviedol prvú modernú prednášku z teórie pravdepodobnosti na Univerzite Komenského.

Druhú etapu tvorí košické obdobie (19641967). Bolo pomerne krátke, ale významné, pretože formovalo druhé, výrazné matematické centrum na Slovensku. Z mnohostrannej aktivity možno spomenúť Kluvánkovu koncepciu vyučovania matematickej analýzy a jeho pôsobenie v Matematickej olympiáde. Toto pritiahlo k matematike mnoho talentov a viedlo k vzniku knihy Bukovský, I. Kluvánek: Dirichletov princíp.

V tretej etape pôsobil na Flinders University v austrálskej Adelaide (1967Šablóna:–-1986) a zároveň ako hosťujúci profesor na viacerých univerzitách v USA, resp. v Nemecku. V osemdesiatych rokoch napísal tiež viacdielnu učebnicu, ktorej zlomok vyšiel v roku 1991 v preklade aj na Slovensku v podobe skrípt. Po návrate domov bol v roku 1991 vymenovaný za profesora (docentom sa stal v roku 1965, kandidátom vied bol od roku 1962, na obhajobu musel čakať rok pre svoje náboženské presvedčenie.[chýba zdroj]) Od roku 1990 prednášal postupne na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na VŠDS v Žiline a na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Systematicky sa venoval filozofii a teológii, istý čas dokonca profesionálne. Odmietal hodnotenie vedeckého pracovníka podľa číselných kritérií. Tvrdil tiež a dokladal to príkladmi, že slovenčina je pre matematiku vhodnejší jazyk ako angličtina.

  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.